„Keď ju miluješ, nie je čo riešiť“, prežila a je stále „in“ aj v dnešných časoch. Iba máloktoré výrobky, ktorých história siaha pred rok 1989, dokázali úspešne odolávať svetovej invázii. A dokonca ich aj poraziť. Toto si dovolím tvrdiť Kofola bravúrne zvládla, i keď to nemala také jednoduché. Zbožňujem tento sladký nápoj, preto som sa rozhodol venovať jej a Vám, pár riadkov. Spanilá jazda Kofoly, bola na prelome rokov 70.-80. rokov na svojom vrchole. Ročne sa jej vyrobilo viac, ako 180 miliónov litrov. Československú „colu“, ste mohli dostať v každom obchode, v každej krčme, či podniku.
Zaujímalo ma však, ako to bolo po roku 1989, kedy nastal zlom a s nežnou revolúciou sa podľa dostupných informácii, na značku Kofoly pomaly, ale isto zabúdalo. Zabúdalo sa na viaceré veci, keďže bol veľký „búm“ dostupnosti zahraničných tovarov, v tomto prípade nápojov.
Milovníci toho nápoja po otvorení zahraničných trhov, akoby na neho zabudli. Česi a Slováci v tom čase viac siahali po dovážaných a nových produktoch, ktoré dovtedy nemohli ochutnať. Najlepšie chutí zakázané, tak toto ich určite ovplyvňovalo a lákalo ich nepoznané.
Významným rokom už pre slovenskú kofolu, kedy začala opäť „kvitnúť“ bol rok 2002. Z obchodnej firmy, ktorá vystačila s tromi desiatkami zamestnancov, sa zrazu stal „pán“ výrobný podnik. Prijal robotníkov, ľudí, ktorí chceli pracovať, nakúpil stroje a začal v novej fabrike v Rajeckej Lesnej vyrábať. Pre obchodníkov to znamenalo najmä jednu podstatnú zmenu. Vyrábali už na Slovensku. Už sa ich netýkali dovozné kvóty, ktoré ich tak brzdili pri ich náročnej práci. Hlavnou úlohu v budovaní a v ďalšom presadzovaní sa na trhu bolo striasť sa imidžu krčmového nápoja.
Na toto kofola využila tradíciu, presadila sa v obchodných reťazcoch, zviedla každodenný boj o dôležité pozície v predajniach, zatlačila na televíznu reklamu a začala pracovať na tom, aby mala úspech aj v reštauráciách.
Cesta, ktorou sa dnešná Kofola vybrala, bola sprevádzaná silnou konkurenciou. Za hlavného konkurenta sa považovala Coca-Cola, obľúbený tmavý nápoj, ktorý je na trhu už 125 rokov. Za ten čas si získal chuťové bunky nejedného z nás.
Závodu Kofola výrazne pomohla a pohla ju vpred práve vtedajšia novinka slovenského závodu a to stolová voda Rajec a hlavne ďalší nápoj Vinea. Práve získanie Vinei od pezinského Vitisu, pomohlo Kofole na trhu a tým pomalinkými krokmi začal ústup fenoménu Coca coly. Coca-Cola tiež prišla s ponukou, odkúpiť značku Vinea, ale už bolo neskoro. Kofola bola rýchlejšia.
Možno práve tento fakt zapríčinil tú skutočnosť, že po 22 rokoch, spoločnosť Coca-cola odchádza zo Slovenska. Môžeme špekulovať, kalkulovať, ale isté je že rodinné riadenie závodu Kofoly je silnejšie, ako hociktorí zahraničný produkt. Preto skúsme myslieť národne a vážme si naše výrobky. O to viac, keď vieme, že ich existencia nie je jednoduchá. V prípade Kofoly poznáme jej celú genézu, to čím si prešla a čím je dnes. Nenechajme sa zmiesť s nariadeniami Európskej únie, kde sa ich požiadavky generujú od zeleného stola. Naše je naše a to nám nemôžu, len tak odoprieť alebo zakázať.
„Ukáž mi čo ješ a ja Ti poviem kto si“ …
-oli-
...no neviem, Kofolu mam rad, ale ako ...
Celá debata | RSS tejto debaty